Najvyššia váha:57kg Najnižšia váha: 40kg Výška: 165cm

Duben 2016

Hlavu hore

15. dubna 2016 v 22:30 | Kim |  My fairytale
Nepísala som článok na blog od kedy som prešla na túto adresu z pôvodnej...ale teraz sa o to pokúsim. Neviem ako to pôjde ale niečo nejak...vypotím snáď.

Naposledy som sem písala už...dávno. Asi nemá zmysel hovoriť o tom všetkom nešťastnom a pokuse o zúfalú samovraždu a utápaní sa vo vlastnom hovne celé mesiace. To o čom by som rada písala je niečo iné.
No dobre,.. Na to aby som sa dostala k tomu k čomu chcem...asi predsa len musím začať s tým zlým.
Po tom čo sme sa roziši s mojim najkamošom a tým všetkým som upadla do 5 mesačného obviňovania sa za to čo som spravila a nenávidenia sa a toho všetkého. Pokúsila som sa o samovraždu...2krát. A deň na to som spoznala môjho záchrancu ktorý ma samozrejme po mesiaci hodil s tým že som super ale v hlave som úplne mimo (aké nečakané však). A bolo to tu všetko zas...obviňovanie, sebanenávisť a depresie. Dokonca aj mama si všimla že nie som v poriadku. Známky sa mi brutálne zhoršili a dochádzka taktiež. Niežeby som blicovala...len vyprosíkala od mamy aby ma nechala doma. A vlastne, mala som na to právo. Cez deň som revala a v noci som vracala. Neustále. A tak to šlo dosť dlho.
V deň keď som šla do školy som si vzala so sebou aj baletné špičky s tým že si kus zacvičím. Lenže moja kamarátka (alebo teda jediný človek ktorému som ako tak verila) na mňa začala nadávať a kričať a kritizovať ma za to. Osoba ktorú som nazývala kamarátka ma začala nenávidieť a vyčítala mi že ja nie som jej pravá kamarátka. Takže nejak tak. Vyhrotilo to až do situácie, ktorú by som ja nazvala šikanou. Prosíkala som sa triednej aby som nemusela ísť do triedy a reálne som rozmýšľala nad prestupom. Čím skôr. Teraz je to v triede také...nijaké. Danej osobe bolo udelené riaditeľské pokarhanie pretože si okrem mňa začínala aj s inými babami. Medzi nimi bola aj jedna jej baba ktorú nazvala ako pravú kamarátku keď sme sa my hádali. Alebo teda ona so mnou hádala. A teda...táto jej pravá kamarátka jej vybavila riadne problémy.
Nasledovali týždne keď som mala chuť sa zabiť...nieto sa sústrediť na známky a skvelý priemer. A teda, včera som hľadala na FB jedného chalana ktorý ma zaujal (oh nie vôbec nie som trápna). Miesto toho som ale našla jedného iného chalana.
A úprimne, neviem kto to presne je a čo je zač. Poznám ho len deň (ale oh...držte palce :D), ale viem, že vďaka nemu som si uvedomila koľko času som strávila tým že som z nich bola na sračky a ako sa neznášam za to že som sa obviňovala za všetko čo sa stalo a tak, úplne zbytočne. Všetka tá sebanenávisť a hnev, to všetko bolo zbytočné. A taktiež patrí vďaka Alyson Noël, spisovateľke, ktorá ma posunula vyššie (a taktiež som si uvedomila že jediný kto reálne o mojom živote rozhoduje som ja a nikto iný ma nezachráni ani nič. Toto je realita)..

Každý chce radšej krutú pravdu ako sladké klamstvá. Poviem vám úprimne, ja by som radšej žila celý život úprimne šťastná v sladkom klamstve ako s falošným úsmevom v krutej realite
-http://unicorns-diary.blog.cz/1512/zivot-v-sne-teda-v-realite

Vždy som tak zúfalo túžila po tom sladkom klamstve...len nič netrvá večne a realita znie po tom všetkom horšie než doteraz.
-http://unicorns-diary.blog.cz/1512/kiezby-uz-bol-koniec

sladké klamstvo...krutá realita
Sny a realita
snívaj a ži v túžbe po dokonalej realite
alebo ži v dokonalej realite

Myslím si, že toto je deň, keď môžem hrdo vyhlásiť že som sa cez to dostala.
Dnes nastal deň keď som voľná
Žiadny vlak
Žiadna zastávka
Neobmedzuje ma nič
Žiadne hranice
Žiadny ľudia

(a ano oslávila som to CELOU PIZZOU)
*pozn. toto neznamená že nejdem chudnúť...len oslava je oslava*
Konečne som sama sebou
Voľná a bez obmedzení