Najvyššia váha:57kg Najnižšia váha: 40kg Výška: 165cm

Život v sne, teda v realite

16. prosince 2015 v 14:37 | Kim |  My fairytale
*z pôvodného blogu, dátum vydania: 7.06.2015 o 18:29*
Článok o všetkom a o ničom/čo trápi Kim
Žijeme v Paríži. Ďaleko odtiaľto v meste plného možností.
Ráno sa zobudím vo svojej posteli s mojou láskou. Jeho gaštanovo hnedé vlasy mu jemne padajú do tváre. Je vôbec niečo krajšie ako zobudiť sa pri tom, koho miluješ? Vedieť že on k tebe cíti to isté a budete spolu vždy. Nie stále, 24 hodín denne, ale vždy keď potrebuješ podporu. Vtedy je tu. Vždy. Nezáleží na tom ako je ďaleko, aký mal ťažký deň. On si ťa vypočuje. A aj ty jeho. Pretože ho miluješ. A aj on teba.
Celý týždeň sme večer spolu, ideme von, cez deň pracujeme. Cez víkend ideme za mojou mamkou. Stačí keď u nej budeme tie dva dni, pretože nie je chorá a nemusím sa strachovať že mi umrie. Vianoce trávime celá rodina pokope. Je tam každý, pretože nikto nie je vážne chorý a bývame blízko seba. Často cestujeme, máme dve roztomilé deti. Hádame sa, ale nie často a aj to len kvôli maličkostiam.
Sny nás udržiavajú pri živote. Sny nám dávajú nádej, že sa náš život obrátí na lepší. Sny sú našim miestom úniku, aby sme prežili v krutej realite.
Žijem na Slovensku. V meste v ktorom nie sú žiadne možnosti.
Ráno sa zobudím a idem si dať šošovky, pretože bez nich už sotva vidím (-8 dioptrie; nenosím okuliare pretože ma kvôli nim -a dlhým vlasom- 3 roky brutálne šikanovali). Mám veľmi slabú retinu- vypadá to tak že oslepnem. Nemám nikoho na koho by som sa mohla v živote spoľahnúť. Každého len otravujem a leziem na nervy. Zvyšok ľudstva. Priatelovy/kamošovy z výhodami/milencovy je jedno všetko čo sa mňa týka. Sme spolu len raz za týždeň, nechce aby sa ktokoľvek dozvedel že spolu 'sme'. No a moja prvá láska bola...ehm ženatá (nevedela som o tom). Cez deň trčím v škole ktorá ma nudí a je pre mňa až príliš primitívna. Na tú, ktorú som chcela ísť ma neprijali kvôli trom dvojkám ktoré mi dávala matikárka každý polrok neprávom. Každý deň, keď viem som so svojou mamkou. Má 11 rokov cukrovku (zachránila mi život za cenu toho jejho v autonehode), zdravie jej zlyháva a na jedno oko nevidí. Má neustále bolesti a xy zdravotných problémov. Tento rok prekonala dva infarkty. Napriek tomu je mi mamou na 100% tak ako doteraz. Nedokáže pracovať. V našom meste brigády nie sú, do iného chodiť nemôžem- aj tak chodím domov zo školy o 18:30. Otca mám hluchého. Ujo je chromý, slepý a na vozíku. Malý bratranček nevie poriadne hovoriť ani chodiť a má 5 rokov. Vianoce sme všetci rozhádaný a nikto sa s nikým nebaví. Ak kúpim darčeky každý pindá koľko som minula, ak niečo vyrobím každý to vyhodí. Raz som si želala na vianoce gitaru...polovicu ceny tej gitary si odomňa mama vypýtala(vykričala) a keď som jej tie peniaze dala, skričala ma že si ju necením. Raz v živote som bola na dovolenke s rodičmi a bratom (+-Praha, Bratislava, Viedeň, Budapešť- ale to sú skôr rodinné návštevy), potom keď počujem ako moja spolusediaca plače že tento rok nejdú na Maltu kde chcela ale do Talianska...och ako mi je jej chuderky ľúto... Mojim snom je tancovať. Balet vo Franúzsku, ale to je to, čo mi už bohužial nikdy nevyjde. Vypadá to tak, že deti budem mať už len sťažka. Mám anorexiu, depresie, režem sa....(a nie nechvastám sa s tým všade, blog je prvé miesto kde som sa priznala) a som sprostá. Ja viem. Ale rozhodla som sa zmeniť to. Dobre, sprostá a slabá už ostanem celý život, ale chcem sa zbaviť anorexie, jaziev na nohe a byť šťastná.
To je len pár z vecí ktoré Kimi trápia. Pár z vecí ktoré jej prechádzajú každý deň hlavou. O ostatných sa nechce verejne na internete zmieňovať. Aj teraz stlačila tlačítko Hneď zverejniť len ťažko, veľa vecí vymazala a bojí sa. Vie že aj keď sa s týmto článkom trápila dve hodiny nie je vpodstate o ničom, pretože nemá spisovateľský talent. Chce vám povedať, že toto bol článok, ktorý sa jej doteraz písal najťažšie a ku koncu už nevidela ani to čo píše (od sĺz). Kim len dúfa, že sa raz otočí jej život na svetlú stranu. A sľubuje, že si ju užije naplno.
Každý chce radšej krutú pravdu ako sladké klamstvá. Poviem vám úprimne, ja by som radšej žila celý život úprimne šťastná v sladkom klamstve ako s falošným úsmevom v krutej realite
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama