Najvyššia váha:57kg Najnižšia váha: 40kg Výška: 165cm

Tu a teraz

16. prosince 2015 v 15:45 | Kim |  My fairytale
Ahoj,
Takže, Kika- tento článok píšem zo značnej miery len kvôli tebe. Chcela by som sa ti poďakovať a dúfam že sa ti darí
Bola som s tým nejak tak, že to so mnou šlo posledné dva mesiace ako na horskej dráhe a preto mi pripadalo zbytočné to sem všetko dávať keď väčšina z toho je úplne bez pointy. Rozpísaných článkov mám mnoho, ale sú to také tie jedny random vety alebo myšlienky, možno niektoré z nich vo svojich budúcich článkoch využijem.
Jurko, tebe som sľúbila že napíšem článok inšpirovaný našou včerajšou konverzáciou (stal sa z nej ďalší rozpísaný článok, tj. Jedna random myšlienka) takže....aspoň som ťa spomenula.
A teraz sa dostávame k jadru tohoto článku. Ako som už vyššie spomínala, posledné dva mesiace (alebo skôr celý život) som ako na horskej dráhe. V tomto období sa držím celkom fajn. S menšími odchýlkami ide všetko podľa plánu, aj keď počítam s tým, že cez školu sa budem o5 prežierať (oh stres). Okrem toho mi tento rok pribudne aktívne jazdenie, francúzština cez víkendy, tanec moderný, balet, nemčina a gitara. Klavír, angličtina a výtvarná ostávajú, stojím pred pomerne náročným školským rokom ale nie je nič čo by sa nedalo zvládnuť.
Dobre, keď som pred chvíľkou tvrdila že sa dostávame k jadru tohoto článku, klamala som, prichádza až teraz.
Pred nedávnom som písala článok o mojom najkamošovy, ktorého som spoznala cez internet.
Asi som sa už nedostala k tej časti, že ma prišiel navštíviť. (milašku ak toto trz čitaš nečítaj ďalej :Dd)
Deň pred tým ako mal prísť sme sa historicky prvý krát pohádali. Stav hádok trval ešte akosi,,,,ďalšie 2 týždne (buď sme sa nebavili alebo som mu niečo vyčítala).
Ale v deň keď prišiel, som asi úplne prepla. Bod zlomu. Od toho dňa jem normálne a pribrala som 2kg (z tých 53 by som už...mohla kus schudnúť a to bez srandy lebo sa nezmestim do nohavíc xD) a úplne vážne, som si od vtedy nič závažnejšie neurobila (začala som taktiež aplikovať metodu motylik :Dd -tam kde sa chcem porezať nakreslim motylika :3 ak sa porežem, umrie, ak nie, večer ho umyjem, teda sa oslobodi a prežil---nie nepreplo mi zase až tak ale fakt to zabralo...aspoň kus---), ak nepočítam kopanie do skrine a škrabanie a balet. To čo je pre iného peklo, je pre mňa oslobodenie (Jurko sa predsa len dočkal veľkej chvíle spomenutia časti našej konverzacie :D)
Spomínala som už niekedy že ho ľúbim? Nie? Mala som. (nemyslela som teba Jurko)
Dnes som sa nad tým akurát tak zamyslela, kde by som bola, keby nebol ON.
V prvom rade by som prepadla, pretože by mi nemal kto pomáhať s domácimi a vysvetlovať učivo. Nikto iný so mnou asi hodinu volať nebude aby mi vysvetlil jeden primitívny príklad ani mi hodiny vysvetlovať všetky tie pre neho primitívne vecičky keď toho má viac než dosť do školy.
V druhom rade by som sa psychicky zhrútila, pretože on je môj ľudský denníček, môj psychiater, poradca a budúcnosť. Moja nádej na lepší život.
Je to môj záchranca.
To on ma vytiahol z toho celého. Už minulý rok (prečítaš mi niekedy rozprávku ešte?:D) mi veľmi veľa pomohol, ale to všetko je nič oproti tomu, čo pre mňa spravil za posledných pár mesiacov.
Úprimne, neviem si predstaviť iného človeka, ktorý by toho o mne vedel toľko ako on (vie veľa vecí, ktoré sa aj na blogu bojím spomemúť). Neviem si nikoho iného predstaviť, kto by v strede vyučovania vyšiel z triedy, aby mi mohol dvihnúť hovor. A už vôbec nie nikoho, kto by kvôli mne precestoval celú republiku, na pár hodín.
Neviem, či pri mne ostane, ale doteraz ostal a chce ma takú, aká som, nie žiadnu moju pretvárku.
-Ako to čítam tak on je to tvoje druhé ja, neviem čo by si robila bez neho čo si o ňom doteraz napísala znelo ako keby si bez neho nebola ani ty :D to ako ťa vždy podporuje vo všetkom a dokáže počúvať a napriek tomu vyzeráš že stále niesi najšťastnejšia :) nepusti si ho ani za nič
(Jurkov názor zo dňa 7.09.2015, dúfam že ma nenahlási za porušenie autorských práv ani za porušenie sukromia alebo rozhovoru alebo čo ja viem za čo :Dd)
- nie som šťastná, ale umieram šťastím že mám to šťastie ho mať
a to je to. Je tu, teraz. A viem že tu nebude navždy, ale teraz je tu. Na ničom inom nezáleží. Len na tom, čo je teraz. Teraz, tento okamih, mení všetko. V ďalšom už možno nebude čo meniť. Ráno tu už nikto z nás nemusí byť a celá naša existencia, všetko vyjde na zmar. Jediné, na čom záleží je teraz, tu a táto chvíľa (jedna z mnoha vecí, ktoré ma Alex naučil)
Ďakujem vám všetkým
vypadá to tak, že sa život Kimi obrátil konečne aspoň sčasti na to sladké klamstvo, po ktorom tak zúfalo celý ten čas túžila. A presne tak ako sľubovala, užije si toho každú chvíľku
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama